PARKETY A VLHKOSŤ VZDUCHU

Všeobecne o ekosystéme

Drevo je prírodný produkt, a pre svoje správne fungovanie vyžaduje určitý ekosystém. Pre domáce dreviny z nášho klimatického pásma je optimálna klíma podobná ako u ľudí - teplota 19 až 22 %C, relatívna vlhkosť ovzdušia 50 až 65%. Pri týchto parametroch sa ustálená (rovnovážna) vlhkosť u drevín, ktoré sa používajú na výrobu parkiet približuje optimálnej hodnote 7 až 10%. Na takúto vlhkosť sú parkety sušené aj pri výrobe. Pokiaľ sa parametre ovzdušia od tohto optimálneho stavu značne odchyľujú, môže dochádzať k rozmerovým zmenám parkiet, a k ich deformáciam, ktoré sa navonok prejavujú ako zosýchanie alebo vydúvanie (napúčanie) parkiet.

Zosýchanie parkiet

Drevo je hygroskopické-pracuje. V závislosti na prevládajúcej vlhkosti vzduchu a teplote sa vlhkosť z neho buď odparuje, alebo naopak pri vysokej vlhkosti vzduchu ju pohlcuje. S tým súvisí zmena objemu a rozmerov (zosýchanie pri nízkej vlhkosti vzduchu a napučanie pri zvýšenej vlhkosti).

V prípade že vlhkosť ovzdušia klesne pod úroveň 40 až 45%, klesne aj vlhkosť parkiet niekedy až pod 5%. V praxi to znamená že každá parketa sa po šírke zmenší o 0,1 až 0,2 mm v závislosti od druhu dreviny a šírky parketovej lamely. Na podlahe sa to prejavuje vytváraním medzier medzi parketami, zosychaním. Tento jav sa najčastejšie objavuje v zimnom vykurovacom období, v bytoch vykurovaných radiátormi alebo podlahovým vykurovaním. Proces rozsúšania je vratný, to znamená že po skončení vykurovacieho obdobia, sa parkety väčšinou vrátia na pôvodnú vlhkosť a medzery sa stratia. Niekedy hlavne u drevín citlivých na vlhkosť ako je buk , medzery sa nezacelia a zostanú zreteľné aj mimo vykurovacej sezóny. Zamedziť rozsúšaniu parkiet je možné dodržiavaním správneho ekosystému. V bytoch, kde sa pravidelne býva, kde sa varí, perie, polievajú sa kvety, pravidelne sa vetrá, je udržanie optimálnej klímy jednuduchšie. Bežne sa dajú kúpiť zvlhčovače, ktoré Vám pomôžu zabezpečiť správnu klímu v bytoch.

Vydúvanie parkiet

K tomuto javu dochádza väčšinou v novostavbách pripadne v rekonštruovaných bytoch, kde po skončení mokrých procesov, ako potery, stierky, nátery je relatívna vlhkosť vzduchu vysoká. Na vyschnutie bytu po ukončení týchto mokrých procesov je potrebný určitý čas. Počas tohto obdobia je potrebné zabezpečiť kúrenie a vetranie aby vlhkosť vzduchu mohla klesnúť. V opačnom prípade prebytočnú vlhkosť pohltia parkety, čo spôsobí ich napučanie a tým zväčšenie rozmerov. Parkety sa buď odtrhnú od podlahy a vydujú, alebo v prípade kvalitnéhom poteru a kvalitného lepidla sa na podlahe udržia a len sa roztiahnu do strán. Podľa praktických skúseností sa odliepanie a vydúvanie začne prejavovať pri navlhnutí parkiet na hodnotu 12 až 16% v závislost na druhu dreviny, rozlohe miestnosti a pevnosti podkladu. V prípade kvalitného elastického lepidla, pevného poteru a dostatočných dilatačných medzier dôjde len k roztiahnutiu, ale nie k vydutiu parkiet. Tento proces je však väčšinou nezvratný, to znamená že parkety sa po stabilizácii klímy nevrátia do pôvodného stavu. Po vyzretí a vyschnutí stavby sa vysušia aj parkety. V podlahe však zostanú medzery ako následok predošlého napučania. Tento jav sa často prejavuje v starších panelových bytoch, kde sa parkety kládli do vlhkého prostredia, a do nekvalitného lepidla.

Podobný problém sa objavuje aj v dlho neobývaných priestoroch. V jesennom vlhkom období sa väčšinou nekúri, vnútorná vlhkosť sa často približuje vonkajšej (až 90% ), nie je zabezpečené vetranie, výmena vzduchu je obmedzená. V takýchto priestoroch sú parkety dlhodobo vystavené nepriaznivému prostrediu, ktoré je značne rozdielne v zimnom a v letnom období. Následkom týchto vplyvov dochádza k deformáciám parkiet v závislosti na ročnom období a na polohe bytu.

Záver

Pokiaľ dôjde k poškodeniu parkiet vplyvom ich navlhnutia nad 11% alebo presušenia pod 6% väčšina výrobných ani montážnych firiem záruku neuzná, a náklady na opravu musí znášať majiteľ bytu. K navlhnutiu parkiet pri tom môže dojsť aj iným spôsobom ako zmenou klímy. Môže dojsť k vniknutiu vody z tečúceho radiátora, z klimatizácie, z práčky alebo z iného zdroja. Preto treba tejto problematike venovať zvýšenú pozornosť. Je potrebné pravidelne kontrolovať technický stav okien, dverí a ostatných technologických otvorov hlavne ich tesnosť proti vnikaniu vody, stav izolácií proti zemnej i vzdušnej vlhkosti, zabezpečiť pravidelné vetranie, temperovanie prípadne zvlhčovanie ovzdušia podľa ročného obdobia a poveternostných podmienok.

Okrem klímy v miestnosti a vlhkosti podkladu ovplyvňujú parketovú podlahu i ďalšie vplyvy, ako je druh a kvalita podkladového poteru, druh použitého lepidla, druh a rozmer parketoveho dreva, spôsob ukladania parkiet, celkový rozmer plochy parkiet a mnoho ďalších parametrov. Tieto parametre sú však predvídateľné - týkajú sa výberu materiálov a spôsobu montáže parkiet. Skúsený parketár dokáže aj v prípade rizikovej podlahy po obhliadke priestoru a zameraní parametrov zvoliť vhodné materiály predovšetkým lepidlá a stanoviť správny postup montáže. Sú rôzne “finty”, ktoré umožnia položiť parkety aj v priestoroch, pre ktoré sú inač nevhodné. Patrí sem napr. aklimatizácia parkiet, rozdelenie veľkých plôch dilatačnými predelmi, rôzne penetračné nátery na zamedzenie vlhkosti alebo na spevnenie poteru, aplikácia voskov a olejov namiesto lakov a pod. Vhodnou voľbou parketárskych materiálov a tiež samotných parkiet sa dá predísť mnohým budúcim problémom s vašimi parketami.